Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v
štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA. Dve lietadlá vrazili do
budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New
Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa
zrútilo v štáte Pensylvánia. Pri teroristických útokoch zahynulo takmer
3000 ľudí z 93 krajín, pričom zranenia utrpelo ďalších približne 6000
ľudí.
Na mieste dvoch zrútených budov Svetového obchodného centra v New Yorku,
ktoré dostalo názov Ground Zero (epicentrum), sa každoročne stretávajú
pozostalí po obetiach teroristických útokov, ako aj tí, ktorí útoky
prežili. Na obete spomínajú zvonením zvonov, minútou ticha a čítaním ich
mien.
Teroristi nevybrali ciele náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo
obeťou svojho ikonického postavenia na panoráme Manhattanu, ktorá
reprezentuje ekonomicky vyspelé USA, a Pentagón si vybrali preto, lebo v
ňom sídli americké ministerstvo obrany a hlavné veliteľstvo ozbrojených
síl.
Ráno 11. septembra 2001 o 08.45 h miestneho času narazilo lietadlo
Boeing 767 americkej leteckej spoločnosti do severnej budovy WTC v New
Yorku. Následne, 18 minút po prvom stroji, narazil do južnej budovy WTC
druhý Boeing 767. Štyristo metrov vysoké dvojičky sa po nárazoch
lietadiel zrútili, pričom ich pád zničil ďalších 50 budov. Obrázky
padajúcich mrakodrapov, obrovského oblaku popola i prachu, ktorý sa
valil ulicami New Yorku, a pred touto pohromou utekajúcich ľudí vzápätí
obleteli celý svet.
Tretie lietadlo nasmerovali útočníci na Pentagón, sídlo Ministerstva
obrany USA. Do jeho západnej strany vrazilo o 09.45 h. Pri útoku
zahynulo 125 vojenských a civilných zamestnancov rezortu obrany, ako aj
64 cestujúcich v lietadle vrátane piatich únoscov.
Štvrté lietadlo spadlo v neobývanej oblasti Pensylvánie. Stroj sa zrútil
po súboji niektorých pasažierov so štyrmi teroristami, keď sa pokúsili
dostať lietadlo z rúk únoscov pod svoju kontrolu. Okrem teroristov
zahynulo 33 cestujúcich a sedem členov posádky. Miesto tragédie
pripomína Národný pamätník letu 93 nachádzajúci sa neďaleko dediny
Shanksville.
Za útokmi stálo 19 teroristov zo Saudskej Arábie a ďalších siedmich
arabských krajín. Financovala ich teroristická organizácia al-Káida
saudskoarabského militanta Usámu bin Ládina, ktorý sa v tom čase skrýval
na území Afganistanu. Americký prezident George W. Bush ešte v ten deň
vo večernom televíznom prejave prisľúbil vypátranie i potrestanie
vinníkov tragédie a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt. USA
vyhlásili vojnu terorizmu a sformovali širokú protiteroristickú
koalíciu.
Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala
operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001.
Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších
vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej
organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto
militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko.
Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN
Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security
Assistance Force – ISAF). Pôvodne mali mandát na ochranu Kábulu a jeho
okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri
2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu, čo sa podarilo
formálne dosiahnuť v štyroch etapách v októbri 2006.
Spojené štáty napokon bin Ládina vypátrali a zastrelili v Pakistane.
Smrť najhľadanejšieho teroristu na svete potvrdil 2. mája 2011 americký
prezident Barack Obama. Jeho nástupca v Bielom dome Donald Trump sa vo
februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí
amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája
2021. Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021
symbolicky posunul na 11. september 2021 – teda na 20. výročie
teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021
oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak
sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné
lietadlá americkej armády.
V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj
slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna
2021. V operáciách Enduring Freedom (Trvalá sloboda), ISAF a v operácii
Resolute Support (Rozhodná podpora) sa celkove vystriedalo 4347
slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.
TASR prináša podrobnú chronológiu udalostí z 11. septembra 2001:
8.40 h severoamerického času – Federálny letecký úrad upozornil, že
lietadlo Boeing 767 spoločnosti American Airlines bolo unesené. Išlo o
let American Airlines č. 11, ktorý tesne pred 8.00 odštartoval z Bostonu
do Los Angeles. Vzápätí sa odklonil od kurzu.
8.43 h – Podobný predpoklad sa objavil aj v súvislosti letom č. 175
spoločnosti United Airlines na rovnakej trase Boston – Los Angeles,
lietadlo takisto typu Boeing 767 vyštartovalo o 8.14 h.
8.45 h – Do jednej zo 400-metrov vysokých budov Svetového obchodného
centra (WTC) v New Yorku narazilo rýchlosťou 790 kilometrov za hodinu
lietadlo letu American Airlines č. 11, ktoré v budove uviazlo. Americká
spravodajská stanica CNN vtedy ešte hovorila o leteckej havárii. Na
Slovensku (v servise TASR) sa táto správa objavila o 14.55 h
stredoeurópskeho letného času (SELČ).
9.03 h – Cca o 18 minút neskôr narazilo do druhej veže WTC rýchlosťou
950 km/h ďalšie dopravné lietadlo (let United Airlines č. 175), čo
viedlo k prvým záverom, že pravdepodobne ide o teroristický plánovaný
útok. Keďže po prvom náraze lietadla boli na mieste televízie, náraz do
druhej veže videli diváci v priamom prenose. Obe budovy začali horieť. V
prvom lietadle bolo 92, v druhom 52 ľudí.
9.25 h – USA uzavreli všetky letiská a celý svoj vzdušný priestor,
všetky civilné lietadlá museli okamžite pristáť, nad zasiahnutými
miestami začali hliadkovať armádne stíhačky.
9.30 h – Americký prezident George W. Bush sa prihovoril občanom USA. V
tom čase sa nachádzal na Floride. Zdôraznil, že ide o teroristický útok,
ktorý nezostane bez odplaty. Následne letel smerom do Washingtonu, ale
vzhľadom na vážnu situáciu v hlavnom meste bolo lietadlo Air Force 1 dve
a pol hodiny vo vzduchu a pristálo na vojenskej leteckej základni v
Louisiane.
9.37 h – Ďalšie civilné lietadlo narazilo do budovy amerického
ministerstva obrany – Pentagónu vo Washingtone. Časť budovy sa vznietila
a zrútila. Na palube lietadla Boeing 757, ktoré smerovalo z Washingtonu
D. C. do Los Angeles, bolo 64 ľudí.
9.45 h – Všetky strategické ciele, ktoré boli v potenciálnom ohrození (budovy ministerstiev, Biely dom...), museli evakuovať.
9.58 h – Núdzovému leteckému dispečerovi sa podarilo zachytiť oznam
pasažiera letu č. 93 spoločnosti United Airlines o ďalšom únose.
Lietadlo typu Boeing 757 smerovalo z Newarku do San Francisca.
9.59 h – Zrútila sa južná veža WTC. Všetky transatlantické lety do USA
presmerovali do Kanady. Opatrenie sa dotklo aj slovenského vládneho
špeciálu s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom na palube. Lietadlo
smerovalo do Kanady na oficiálnu návštevu tejto krajiny.
10.03 h – V blízkosti Pittsburghu havarovalo ďalšie, v poradí štvrté
unesené civilné lietadlo letu č. 93 spoločnosti United Airlines. V tomto
prípade žiadny cieľ zasiahnutý nebol. Stroj sa zrútil v blízkosti
letiska Somerset County Airport. Ako neskôr vyšlo najavo, cestujúci sa
na palube pokúsili premôcť teroristov.
10.10 h – Zrútila sa časť Pentagónu, ktorý zasiahlo lietadlo v západnej
časti na úrovni 1. poschodia. Kolaps časti budovy spôsobil požiar
vyvolaný nárazom lietadla.
10.28 h – Zrútila sa aj druhá, severná veža WTC. K útoku na WTC sa
najprv neoficiálne priznala palestínska extrémistická skupina, no
onedlho vysoký predstaviteľ radikálnej palestínskej skupiny Demokratický
front pre oslobodenie Palestíny (DFLP) poprel akúkoľvek spojitosť
organizácie s teroristickým útokom na WTC.
13.50 h – Vo Washingtone začal platiť výnimočný stav. Takisto počas dňa
uviedli do stavu najvyššej pohotovosti všetky americké jednotky
pôsobiace po celom svete. V oblasti New Yorku a Washingtonu začali
križovať dve lietadlové lode a päť bojových plavidiel.
17.20 h – V New Yorku sa zrútila 47-poschodová budova Svetového
obchodného centra 7, ktorú poškodili trosky padajúcich Dvojičiek.
Rovnako sa zrútil hotel Marriott a grécky pravoslávny kostol sv.
Mikuláša. Táto udalosť si už nevyžiadala žiadne obete, dolný Manhattan
medzitým evakuovali.
20.30 h – Americký prezident George W. Bush v televíznom prejave
prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu
krajine, ktorá by im poskytla úkryt. USA opakovane vyslovili podozrenie,
že za útokmi stojí militantný extrémista Usáma bin Ládin žijúci v
Afganistane.
– Generálny tajomník NATO George Robertson vyjadril v mene
Severoatlantickej aliancie rozhorčenie nad udalosťami v Spojených
štátoch a prisľúbil plnú podporu USA zo strany NATO.